Každé dieťa príde do veku, kedy by veľmi chcelo byť samostatné a mať vlastné zvieratko. Čo ale robiť ak už nastala táto fáza zodpovednosti dieťaťa? Rozmýšľate či zveriť zvierací život do rúk vášho desať ročného dieťaťa? Áno či nie? Aké zviera to bude? A milión ďalších otázok a odpovedí… Zvoľnite trochu, obstaranie nového člena domácnosti je dôležitým krokom nielen pre dieťa ale aj pre Vás. Jednoducho preto, lebo dieťa v tomto veku sa jednoducho, aj keby veľmi chcelo, nedokáže ešte dlhodobo a plnohodnotne o zviera postarať.
A platí to v 90% prípadov detských chovateľov. To ale neznamená, že by ste mu nemali zvieratko zaobstarať. Treba nájsť kompromis. Dohodnite sa s dieťaťom na zvieratku, ktoré sa mu bude páčiť, ale musí sa páčiť aj Vám, pretože časom sa z neho stane vaše zvieratko. Dieťa sa ale niekde začať učiť musí, a my mu môžeme neustále pripomínať, že je to jeho zodpovednosť. Po krátkej časovej pauze možného nezáujmu dieťa dozrieva a s novými poznatkami a pocitmi sa časom stáva plnohodnotným majiteľom svojho zvieratka. Musíme mu ale pomáhať a viesť ho v duchu, že zviera je živý tvor a nezáujem, zlé podmienky v ktorých býva ako neporiadok alebo špina či nevymenená podstieľka a absencia vychádzok mu ubližuje.
Aj zvieratko môže cítiť zápach, bolesť alebo smútok. Aj keď nie okamžite, ale tieto informácie detský mozog spracuje. A prispôsobí tomu aj svoje konanie. Dieťa v budúcnosti má záujem o živé zvieratá, je empatickejšie, múdrejšie a má väčší všeobecný rozhľad. Vyššia inteligencia a sociálne vnímanie nie je jediným benefitom toho, že dieťa vyrastá s domácim miláčikom. Pre veľa detí je to najlepší priateľ, psychológ či uvoľňovač emočných blokov a odbúravateľ stresu. Pomôžme preto dieťaťu pri jeho začiatkoch v chove a dieťa bude spokojnejšie a veselšie s obrovskou lekciou do života.
